Je veľa spôsobov ako niečo nerobiť. Existujú už od prapočiatkov ľudského pokolenia a dovolím si tvrdiť, že ľudstvo už strávilo a minulo rekordne veľa času robením tých vecí, ktoré vyúsťujú do nerobenia "niečoho". Aj keď toto rekordné množstvo času je aktuálne ohrozované množstvom času, ktoré ľudstvo venuje zdieľaniu obrázkov, videí a častí svojich intímnych partií* pomocou asociálnych sietí a služieb. Je ľahké samočinne, akosi podvedome dospieť do stavu ničnerobenia. Ale čo ak "niečo" treba naozaj nerobiť? Niečo, čo robíme radi, pravidelne, celkom úspešne a s chuťou? pokračovanie článku
Roztrhli sa trenky,
pri telesnom cviku,
nevydržali pnutie sedaco-stehnové,
vydali kus trhacieho vzlyku. pokračovanie článku
Pocity drsné,
život veru niekedy hádže pod nohy polená...
... hlavne keď máš prázdny žalúdok
a v miske sú len prázdne cestovinové kolená. pokračovanie článku
Na začiatku bolo Jedlo. Jedlo sa cítilo samo. V podstate sa aj malo prečo, keďže bolo jediným reprezentantom inteligencie v celom šírom vesmíre. To sa samozrejme netýkalo vesmírov paralelných, alebo viac, či menej dimenzionálnych. Tieto ostatné vesmíry mali každý vlastné Jedlo, ktoré vládlo všetkému. Naskytá sa otázka, prečo teda jednotlivé Jedlá nekomunikovali medzi sebou? Nuž, na to je však jednoduchá odpoveď. Jedlo sa cítilo prítomnosťou iných Jedál v iných vesmíroch ohrozené. Vždy mu pripadali ostatné Jedlá akési zvláštne. Koniec koncov, také štvor, či päťdimenzionálne Jedlo musí vzbudzovať pocit zvláštnosti a nedôvery. pokračovanie článku
Je z medu
a predsa ju včely nenosia.
Keď ju dáš do chladnej miestnosti,
všetky okná sa orosia
a medvede z okolitých svahov a hôr zídu pod oblok,
vôňou zostanú tam paralizovaní,
cítia TEN mok. pokračovanie článku
Stretol som ťa náhodne,
len tak,
keď kráčal som samotný mestom.
Hneď padla si mi do očí... pokračovanie článku
Starý človek,
ba i mladý,
aj prostredný
i obézny.
Hoci i fanúšik skupiny Lojzo,
alebo spolku kumpánov z Handlovej torzo. pokračovanie článku
Dvere vŕzgli,
vchádzam dnu zronený...
Cez deň nestíhal som jesť nič,
ani len chlieb solený! pokračovanie článku
Aký by to bol svet bez kukurice? Svet bez dlhých polí vejúcich vo vetre, ohýbajúcich klasy, slniacich sa v lúčoch slnka, lákajúcich tisícky, ba či milióny mlsných žalúdkov po celom svete. Už dlhé roky civilizácie obdivovali kukuričí vzrast, chuť, výdatnú výživnú hodnotu aj podlhovastý, tak trochu podivný tvar, ktorý slúžil ako inšpirácia mnohým umelcom, vynálezcom a dejateľom. pokračovanie článku
Stojím pred tvojou bránou.
Povieš mi áno?
Ja viem, že nie, ale snáď...
...tak mi aspoň lopatku vráť! pokračovanie článku
Tajomno sa šíri spoza dverí.
Váham...
... budem sa s tým vedieť zmieriť? pokračovanie článku
Keby bolo niečo,
čo sa tu dá zjesť..
Okrem chleba s cibuľou a
miliónov osích hniezd.
Tak by som to zjedol,
vždy znova a rád.
Do žalúdka vždy rád dávam,
jedla vodopád. pokračovanie článku
ZIMÁNYI, Tibor: Abstrakt. [Článok na blogu]. Panelák v bratislavskej bytovke. Izba č. 3. Školiteľ: Prof. Cyril T. Stupeň odbornej kvalifikácie: Bakalár dočasnej neznalosti. Bratislava: PVBB, 2011. 1 s. pokračovanie článku
Čudný zvuk
a ozveny dutín.
Telo spustilo sériu bežných rutín.
Tažká je to však doba,
chytá ma z toho mdloba. pokračovanie článku
Napíšme si niečo z histórie,
takej, ktorú už nič nezmyje,
slávnej, bájnej, mocnej, krásnej,
samozrejme vzácne vzácnej... pokračovanie článku
Zavanul víchor,
víchor chladný...
Beda, zrada,
už znova som hladný. pokračovanie článku
Kráčal som si pevne isto...
vážil každý krok..
No mocná sila vládne svetu..
a nie je to odzemok! pokračovanie článku
Ó Chuanita...
ó Chuanita!!!
Aký božský pohľad sa mi to naskytá...
Ty zdvihla si moju vôľu žiť,
nie je to len tak Mojsejvodku piť. pokračovanie článku
"Teší ma. Ja som Bluesová Sólica", povedalo čudné čosi, s očami nápadne klipkajúcimi do dvanásťtaktového rytmu, ktoré tomu čosi skvelo ladili s čerstvo na modro nalakovanými nechtami. "Zdravím, teší ma, ja som Rockové Sólo, ideš pogovať?", odznela odpoveď druhého, dlhovlasého čosi, odetého komplet v čiernom, so zvláštnymi signatúrami na oblečení. "Pogovať? Ale keď ja neviem čo to je.""Nevadí, naučíš sa, nie je to nič ťažké!", zatváril sa spiklenecky Rockové Sólo a schmatol Bluesovú Sólicu za ruku. pokračovanie článku
Raz keď zotmelo sa vonku,
ja zbadal som jak holubica ohlodáva orchidey stonku.
Kukám jak to dokáže a čo to robí bo to vzácny kvet,
ach jaj kam sa hrnie ten zveriny plný svet. pokračovanie článku
Buď pozdravená ty jediná,
čo pravidelne ma zbavíš môjho bremena!
Bremena, čo nesiem si so sebou rok čo rok,
ktoré spôsobuje mi môj hladný žalúdok. pokračovanie článku
Tmavá noc, dva páry očí. Rozbité sklo po zemi, blikajúca žiarovka, dve trasúce sa telá. Nikto nepredpokladal taký rýchly spád. Ešte stále bolo cítiť zápach... pokračovanie článku
Keď prekročil som prah môjho domova,
zanietil som sa odznova.
Pri mojom prvom pohľade odpadla mi sánka,
načiahla sa moja panenská na ruke hánka.
Načiahli sa za poznaním moje nechty,
spoznali to, čo bolo na stole...
krásne do úst sa bijúce..parené buchty.. pokračovanie článku
Mám rád bohémsky život. A bohémsky život má rád mňa. Moja pečen ma rada nemá. A moje pĺúca zvažujú podanie trestného oznámenia na Medzinárodný trestný tribunál životne dôležitých orgánov. Mám rád penový kúpeľ so syrovo olivovými jednohubkami. Ale čo cikády!!!! Keď sa skonzumujú svetové zásoby olív, kde budú chuderky cvrlikať? (Alebo sa to volá cikádovať ?) pokračovanie článku
Kde bolo tam bolo, za šiestimi horami a za logaritmickým vyjadrením počtu dolín, bolo raz jedno srdce. Srdce si žilo v skromnom organickom domčeku usporiadaným životom, keď tu zrazu v jeden osudný deň niekto zaklopal na jeho dvere. Srdce otvorilo so všetkou ochotou a radosťou no zarazilo sa. Pred organickými dverami tvorenými rovnobežne poukladaným kostným tkanivom stálo ďaľšie srdce. Toto srdce však bolo iné. Bolo masívnejšie, malo nakrátko vystrihanú aortu a podivný zabijácky výraz na pravej srdcovej komore. Naše srdce, kladný hrdina, sa nemuselo nič pýtať. Zrazu sa ocitlo na ulici. Neupravené, nenamaľované, ustráchané, dehonestované. pokračovanie článku
"Prečo zase sneží? Už aby bolo leto. Ja nechcem aby snežilo. Vysvetlíš mi prečo stále sneží?" spýtala sa ma jedna dievčina so zúfalým pohľadom v očiach. Keď nepomáhala ani odpoveď "Aby sme sa mohli guľovať", musel som pristúpiť k odhaleniu celej krutej pravdy sneženia. Už žiadne klamstvá typu sánkovačka, lyžovačka, snehuliakovačka. Raz tento moment musel prísť. pokračovanie článku
David sedel v kresle a hľadel z okna. Už nikdy to nebude ako predtým, keď sa svalová hmota ladne krivila pri behu na pláži, štýlové vlasy viali v čerstvom rannom morskom vánku a čajky kradli iným vtákom ich starostlivo strážené vajcia. Ale pekne po poriadku... pokračovanie článku
Ťava je zvláštne zviera. Pre niekoho je to zviera smiešne, pre iného zviera hornaté (pozn. autora: viď ťaví hrb) a pre niekoho smädná pohybujúca sa kopa tuku. A tak by som chcel všetko uviesť na správnu mieru. pokračovanie článku
A tak si sedím na okraji postele celkom sám. Celkom sám s tým starým známym klaustrofobickým pocitom. Pocitom, keď neviem, čo ďalej, keď cítim neprekonateľný nápor štyroch stien, medzi ktorými som beznádejne uzavretý. pokračovanie článku
Bola raz jedna kačica. Tá kačica mala všetko, čo mala mať správna kačica. Mala krídla, zobák, perie, nohy s blanami a samozrejme nepostrádateľný kvakot, ktorý už roky vzrušuje poľovníkov na celom svete. A bol raz aj jeden holub. Tiež mal všetko, čo sa od takého seriózneho holuba očakáva, ale niečím bol výnimočný. Bol to Holub Pacino, šéf holubieho mafiánskeho klanu, pán všetkých zvrátených holubov, tých čo sa vydali na cestu zla, nenávisti a okadených verejných pamiatok. pokračovanie článku
Janko mal Marienku. Lenže Marienka nemala Janka, lebo na vážny vzťah ešte nebola pripravená. Koniec koncov, keď má človek 8 rokov tak si ešte chvíľku chce užívať. Lenže Janko to tak nebral. Už bol unavený z Marienkiných čoraz častejších záchvatov kradnutia hračiek. pokračovanie článku
Osúch drahý milovaný,
nemáš žiadne ostré hrany,
farebný si dozlatista,
cesnak, kečup, syr to istia.
Možnože aj smotana,
vraví mi tu basová gitara Jolana. pokračovanie článku
Som osoba, som pseudogitarista a tak isto tak trochu optimista, programátorista, či žalúdkoista...
tibor.zimanyigmail.com
